Astronómia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.4.137 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tegel |
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
||
(27 medziľahlých úprav od 18 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1:
'''Astronómia''' (iné názvy: '''hvezdárstvo''',
{{portál|Astronómia|Astronomický}}▼
[[Súbor:Moon_Dedal_crater.jpg|thumb|
▲'''Astronómia''', čo [[etymológia|etymologicky]] znamená „[[zákon]] [[hviezda|hviezd]],“ (z [[grécke jazyky|gréčtiny]]: αστρονομία = άστρον, ástro – hviezda + νόμος, nómos – zákon) je [[veda]] o vesmíre, zaoberajúca sa [[Kozmológia|vznikom]], vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav. Zároveň skúma [[Astrofyzika|fyzikálne]] a [[Chémia|chemické]] vlastnosti astronomických objektov, ako aj procesy, ktoré ich vyvolávajú.
Astronómia je jednou z mála vied, kde aj [[amatérska astronómia|amatéri]] môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov.
▲[[Súbor:Moon_Dedal_crater.jpg|thumb|rightAstronómia Mesiaca: veľký kráter je [[Daedalus (kráter)|Daedalus]], vyfotený posádkou misie [[Apollo 11]] pri ich oblete okolo [[Mesiac]]a v roku 1969. Nachádza sa približne v strede [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenej strany]] Mesiaca a jeho priemer je okolo 93 kilometrov. ''Zdroj: NASA'']]
Astronómia by sa nemala zamieňať s [[astrológia|astrológiou]], ktorá predpovedá ľudský osud a ľudské záležitosti vo všeobecnosti vo vzťahu k jasným pozíciám astronomických objektov na oblohe – aj keď obe zdieľajú spoločný pôvod, sú veľmi odlišné; astronómovia používajú vedecké metódy, zatiaľ čo astrológovia nie.▼
▲Astronómia je jednou z mála vied, kde aj [[amatérska astronómia|amatéri]] môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov.
== Etymológia ==
▲Astronómia by sa nemala zamieňať s [[astrológia|astrológiou]], ktorá predpovedá ľudský osud a ľudské záležitosti vo všeobecnosti vo vzťahu k jasným pozíciám astronomických objektov na oblohe – aj keď obe zdieľajú spoločný pôvod, sú veľmi odlišné; astronómovia používajú vedecké metódy, zatiaľ čo astrológovia nie.
Slovo astronómia je prevzaté z lat. slova astronomia (άστρονομία), ktoré je prevzaté z gréckeho slova astronomia. Grécke slov astronomia vzniklo zo slova astronomos (άστρονόμος; význam: astronóm), ktoré vzniklo spojením gréckych slov astron (význam: hviezda) a nemó (význam: rozdeľujem, prideľujem, spravujem, ovládam, dávam pozor a pod.).<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = astronómia
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 53
}}</ref>
== Delenie astronómie ==
Řádek 17 ⟶ 32:
=== Podľa predmetu štúdia ===
[[Súbor:dust.devil.mars.arp.750pix.jpg|thumb|
* [[Astrofyzika]]: študuje stavbu, fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie vesmírnych telies.
Řádek 28 ⟶ 43:
* [[Stelárna astronómia]]: zaoberá sa výskumom priestorového rozloženia a zákonitostí pohybov hviezd a hviezdnych sústav.
* [[Kozmogónia]]: skúma vznik a vývoj vesmírnych telies a ich sústav. Špeciálne sú potom vedy:
** [[Vznik hviezd]]: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd
** [[Vývoj hviezd]]: zaoberá sa evolúciou hviezd od ich vzniku až po ich „zánik“ ako hviezdne zvyšky.
** [[Vznik a vývoj galaxií]]: skúma zrod galaxií a ich vývoj.
Řádek 38 ⟶ 53:
=== Podľa spôsobu získavania informácií ===
V astronómii sa [[informácia|informácie]] získavajú hlavne z detekcie a analýzy [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetického žiarenia]], [[fotón]]ov, ale informácie sa prenášajú aj [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]], [[neutríno|neutrínami]], [[meteor]]mi, a v blízkej budúcnosti zrejme aj [[gravitačná vlna|gravitačnými vlnami]] (pozri [[LIGO]] and [[
Tradičné rozdelenie astronómie je dané časťami pozorovaného [[elektromagnetické spektrum|elektromagnetického spektra]]:
* [[Optická astronómia]] je časťou astronómie, ktorá používa špecializované zariadenie na zisťovanie a analýzu [[svetlo|svetla]] približne vo [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžkach]] viditeľných [[oko]]m (okolo 380 – 780 nm). Najbežnejším prístrojom je [[teleskop]] s elektronickým zobrazovačom a [[spektrograf]]om.
* [[Infračervená astronómia]] sa zaoberá zisťovaním a analýzou infračerveného žiarenia (väčšie vlnové dĺžky ako červené svetlo). Najbežnejším prístrojom je teleskop, ale s vybavením optimalizovaným pre infračervené žiarenie. Na eliminovanie šumu (elektromagnetickej interferencie) z atmosféry sa používajú vesmírne teleskopy.
* [[Rádioastronómia]] rozpoznáva [[žiarenie]] vo vlnových dĺžkach od milimetrových po dekametrové. Prijímače sú podobné prijímačom používaným v prenosoch [[rádio]]vých vysielaní, ale o niečo citlivejšie. Pozri [[rádioteleskop]]y.
* [[Vysokoenergetická astronómia]]
Řádek 54 ⟶ 66:
Optická astronómia a rádioastronómia môžu byť vykonávané v pozemných [[observatórium|observatóriách]], pretože [[Zemská atmosféra|atmosféra]] je transparentná vo vlnových dĺžkach potrebných pre detekciu. Infračervené svetlo je vo veľkej miere pohlcované [[vodná para|vodnými výparmi]], takže infračervené observatóriá musia byť situované vo vysokých a suchých polohách alebo vo vesmíre.
Atmosféra je nepriepustná vo vlnových dĺžkach používaných v [[röntgenová astronómia|röntgenovej astronómii]], [[gamaastronómia|gamaastronómii]], [[ultrafialová astronómia|ultrafialovej astronómii]] a (s výnimkou „okien“ vo vlnových dĺžkach) [[
== Stručné dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny astronómie}}
V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. [[
V [[stredovek]]ej [[Európa|Európe]] astronómia väčšinou stagnovala, aj keď v [[Arabský
V časoch [[renesancia|renesancie]], [[Mikuláš Kopernik]] navrhol [[Heliocentrizmus|heliocentrický model]] [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil [[Galileo Galilei]] a [[Johannes Kepler]]. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou [[
Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom [[spektroskopia|spektroskopie]] bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom [[teplota|teplôt]], [[hmotnosť|hmotností]] a veľkostí. Existencia našej [[galaxia|galaxie]], [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]], ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno, v [[20. storočie|20. storočí]], spolu s existenciou ďalších galaxií a čoskoro potom aj [[
[[Súbor:Ant_Nebula.jpg|thumb|right|Hviezdna astronómia, Evolúcia hviezd: Mravčia planetárna hmlovina. Vyvrhovanie plynu z umierajúcej hviezdy v strede vytvára symetrické vzory na rozdiel od chaotických vzorov, očakávaných pri bežnej explózii.]]
==Zdroje==
{{referencie}}
== Literatúra ==
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Müller
| meno = Bernd
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Mária Hajduková
| titul = Základy astronómie
| vydanie = 1
| vydavateľ = Alfa
| miesto = Bratislava
| rok = 1980
| isbn =
| kapitola =
| počet strán = 239
| jazyk =
}}
*{{Citácia knihy
| priezvisko = Pasachoff
| meno = Jay M.
| priezvisko2 = Filippenko
| meno2 = Alex
| odkaz na autora =
| titul = The Cosmos: Astronomy in the New Millennium
| vydanie = 5
| vydavateľ = Cambridge University Press
| miesto =
| rok = 2013
| isbn = 978-1107687561
| kapitola =
| počet strán = 620
| jazyk =
}}
== Pozri aj ==
Řádek 75 ⟶ 123:
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=astronómia|commonscat=Astronomy}}
== Externé odkazy ==
▲{{portál|Astronómia|Astronomický}}
=== V slovenčine ===
* http://www.boinc.sk/ BOINC
* http://www.astrokolonica.sk/ stránky Astronomického observatória na Kolonickom sedle
* http://astroforum.persoholic.org/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050406013617/http://astroforum.persoholic.org/ |date=2005-04-06 }} Diskusné fórum, archív časopisu Kozmos
* http://www.szaa.org/ Slovenský zväz astronómov amatérov
* http://www.vesmir.sk/ stránky Astronomického klubu Bratislava
* http://vesmir.slovaknhl.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060517154327/http://vesmir.slovaknhl.sk/ |date=2006-05-17 }} Encyklopédia vesmíru (freeware)
=== V češtine ===
Řádek 92 ⟶ 141:
=== V angličtine ===
* http://www.stellarium.org "Open source" planetárium
{{Astronómia}}
Řádek 98 ⟶ 146:
[[Kategória:Astronómia| ]]
|