Astronómia: Rozdiel medzi revíziami

Astronómia je jednou z mála vied, kde aj [[amatérska astronómia|amatéri]] môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov.

[[Súbor:dust.devil.mars.arp.750pix.jpg|thumb|rightPlanetárnaPlanetárna astronómia: [[prachový diabol]] na [[Mars (planéta)|Marse]]. Vyfotografované sondou [[Mars Global Surveyor]], dlhý tmavý prúžok je tvorený pohybujúcim sa vírom v marťanskej atmosfére (podobné zemským [[tornádo|tornádam]]). Prachový diabol (čierna bodka) stúpa po stene krátera. Prúžky napravo sú pieskové duny na dne krátera.]]

** [[Vznik hviezd]]: študuje podmienky a procesy, ktoré vedú k vzniku hviezd vo vnútri plynových oblakov, a samotný proces vzniku.

V astronómii sa [[informácia|informácie]] získavajú hlavne z detekcie a analýzy [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetického žiarenia]], [[fotón]]ov, ale informácie sa prenášajú aj [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]], [[neutríno|neutrínami]], [[meteor]]mi, a v blízkej budúcnosti zrejme aj [[gravitačná vlna|gravitačnými vlnami]] (pozri [[LIGO]] and [[LISAEvolved (astronómia)Laser Interferometer Space Antenna|LISA]]).

Atmosféra je nepriepustná vo vlnových dĺžkach používaných v [[röntgenová astronómia|röntgenovej astronómii]], [[gamaastronómia|gamaastronómii]], [[ultrafialová astronómia|ultrafialovej astronómii]] a (s výnimkou „okien“ vo vlnových dĺžkach) [[nízko infračervenáInfračervená astronómia|nízko infračervenej astronómii]], takže pozorovania možno vykonávať hlavne z [[balón (aerostat)|balónov]]ov alebo [[vesmírneKozmické observatórium|vesmírnych observatórií]]. Silné [[gama lúč]]e možno odhaľovať vďaka veľkým [[vzdušný dážď|vzdušným dažďom]], ktoré produkujú. Aj štúdium [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] možno považovať za odvetvie astronómie.

V ranom období sa astronómia zaoberala pozorovaním a predpovedaním pohybov objektov viditeľných voľným okom. [[RigvedaRigvéda]] spomína 27 [[súhvezdie|súhvezdí]] súvisiacich s pohybmi Slnka aj s 12 [[zvieratník]]ovými sekciami oblohy. [[Staroveké Grécko|Starovekí Gréci]] sú autormi niekoľkých významných príspevkov v oblasti astronómie, okrem iného definície sústavy [[hviezdna veľkosť|jasností]] hviezdnych objektov. [[Biblia]] obsahuje množstvo zmienok o pozíciách Zeme vo vesmíre a vlastnostiach hviezd a planét, z ktorých väčšina je viac poetická ako literárna; pozri [[biblická kozmológia]]. V roku [[500499]] [[AryabhataÁrjabhata]] predstavil matematický systém, ktorým zaviedol pohyb Zeme okolo vlastnej osi a zvažoval pohyby planét vo vzťahu k Slnku.

V [[stredovek]]ej [[Európa|Európe]] astronómia väčšinou stagnovala, aj keď v [[Arabský svetpolostrov|Arabskomarabskom svete]] sa jej darilo. Na sklonku [[9. storočie|9. storočia]] islamský astronóm [[al-Fargání]] rozsiahlo opísal pohyb nebeských telies. Jeho práca bola preložená do [[Latinčina|latinčiny]] v [[12. storočie|12. storočí]]. Ku koncu [[10. storočie|10. storočia]] bolo blízko [[Teherán]]u v [[Perzia|Perzii]] (dnešnýdnešnom [[IránIráne]]) vybudované obrovské [[observatórium]], a to vďaka astronómovi [[al-Khujandi]]mu, ktorý pozoroval sériu astronomických prechodov Slnka cez kulminačný bod, čo mu dovoľovalo vypočítať [[sklonSklon osi Zemerotácie|nejasnosti]] [[ekliptika|ekliptiky]]. Podobne v Perzii [[Omar Chajjám]] uskutočnil reformu [[kalendár]]a, ktorá bola presnejšia než [[Juliánsky kalendár|juliánska]] a priblížila sa presnosťou ku [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskej]].

V časoch [[renesancia|renesancie]], [[Mikuláš Kopernik]] navrhol [[Heliocentrizmus|heliocentrický model]] [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]. Jeho prácu obhájil, rozšíril a opravil [[Galileo Galilei]] a [[Johannes Kepler]]. Galileo pridal do svojich pozorovaní zlepšenie pomocou [[teleskopďalekohľad|teleskopu]]u. Kepler bolako prvý, kto vymyslel systém, ktorý správne opisoval detaily pohybov planét okolo Slnka nachádzajúceho sa v strede Slnečnej sústavy. Kepler však neuspel pri formulovaní teórie stojacej za jeho [[Keplerove zákony|zákonmi]]. Až [[Isaac Newton|Newtonov]] objav [[nebeská dynamika|nebeskej dynamiky]] a jeho [[gravitácia|gravitačné zákony]] konečne vysvetlili pohyby [[planéta|planét]]. Newton tiež vymyslel [[reflektor (astronómia)|reflekčný teleskop]].

Hviezdy boli zaradené medzi vzdialené objekty. S objavom [[spektroskopia|spektroskopie]] bolo dokázané, že sú podobné nášmu Slnku, ale so širokým rozsahom [[teplota|teplôt]], [[hmotnosť|hmotností]] a veľkostí. Existencia našej [[galaxia|galaxie]], [[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnej cesty]], ako oddelenej skupiny hviezd bola dokázaná iba nedávno, v [[20. storočie|20. storočí]], spolu s existenciou ďalších galaxií a čoskoro potom aj [[rozpínanieRozpínanie vesmíru|rozpínaním]] [[vesmír]]u objaveným sledovaním pohybu galaxií smerom od nás. [[Kozmológia]] urobila v 20. storočí obrovské pokroky so svojim modelom [[Veľký tresk|Veľkéhoveľkého tresku]], ktorý výrazne podporovali dôkazy poskytované astronómiou a fyzikou ako napríklad [[reliktovéMikrovlnové žiareniepozadie|kozmické mikrovlné reliktové žiarenie]], [[Hubblov zákon]] a [[Nukleosyntéza Veľkého tresku(kozmológia)|kozmologická hojnosť prvkov]].

{{Projekt|wikt=astronómia|commonscat=Astronomy}}

* http://astroforum.persoholic.org/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050406013617/http://astroforum.persoholic.org/ |date=2005-04-06 }} Diskusné fórum, archív časopisu Kozmos

* http://vesmir.slovaknhl.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060517154327/http://vesmir.slovaknhl.sk/ |date=2006-05-17 }} Encyklopédia vesmíru (freeware)