| jazyk = {{hun}} }}</ref> Slúžil v protitureckom vojsku baróna [[Tomáš Bosniak (1572)|Tomáša Bosniaka]] z [[Veľký Biel|Veľkého BielBielu]]<nowiki/>u a [[Šurany|Šurian]], svojho svokra. V roku [[1644]] sa stal jeho nástupcom vo funkcii kapitána [[Fiľakovský hrad|Fiľakovského hradu]].Za bojové zásluhy mu [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]] III. 23.4.1646 v [[Linz|Linci]] udelil so synmi Adamom a Ladislavom grófsky titul a 22.9.1646 získali donáciou hradné panstvo [[Muráň (hrad)|Muráň]]. Donácie, výhodné sobáše a dobré hospodárenie z neho urobili jedného z najbohatších mužov Uhorska. Ako hornouhorský kapitán velil jednotkám na neobsadených územiach, gemerský a Pešť–Piliš–šoltský župan (1660). V roku [[1647]] bol menovaný do funkcie hlavného kapitána Horného Uhorska. V tejto úlohe bojoval so [[Švédsko|švédskymi]] vojskami a neskôr s [[Juraj I. Rákoci|Jurajom Rákocim]]. Majetky si František postupne rozširoval aj v Trenčianskej, Boršodskej, [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravskej]] a [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej]] stolici. Vrcholom bola funkcia palatína (15.1.1655).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=PONGRÁCZ|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I|vydanie=1|vydavateľ=JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-570-1194-1|strany=500}}</ref> V roku [[1662]] bol v mene španielskeho kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] vyznamenaný [[Rád Zlatého rúna|Rádom zlatého rúna]].<ref>{{Citácia knihy
| titul = Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich
| vydavateľ = k.k. Hof- und Statsdruckerei
Riadok 87:
| diel = 55
| zväzok edície = 55
}}</ref> Tichá opozícia proti [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold]]<nowiki/>oviLeopoldovi I.]] a nesúhlas s taktikou oslobodzovania Uhorska, vyvrcholili „Wesselényiho sprisahaním“. Od popravy ho ušetrilo náhle úmrtie v kúpeľoch v Štubnianskych [[Turčianske Teplice|Tepliciach]].<ref name=":0" />
