Wikipédia

Komárno

mesto na Slovensku
Verzia z 14:28, 25. február 2013, ktorú vytvoril Nallimbot (diskusia | príspevky) (r2.7.3) (Robot: Zmena sr:Коморан (град) na sr:Комарно (град))
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Komárno pozri Komárno (rozlišovacia stránka).

Komárno (maď. Komárom, nem. Komorn, srb. Коморан (Komoran), lat. Camarum, Comaromium, staroslovien. Komrьnъ)[5][6] je okresné mesto v Nitrianskom kraji na Slovensku, ktoré leží pri sútoku Dunaja a Váhu. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno), prípadne aj Öreg-Komárom (Staré Komárno) alebo Révkomárom.

Komárno
maď. Komárom
mesto
Centrum mesta s radnicou
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Komárno
Región Podunajčan
Vodné toky Dunaj, Váh
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°45′48″S 18°07′42″V / 47,763333°S 18,128333°V / 47.763333; 18.128333
Najvyšší bod 115
Najnižší bod 108
Rozloha 103,17 km² (10 317 ha) [1]
Obyvateľstvo 32 114 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 311,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1075
Primátor Anton Marek[3] (NEKA)
PSČ 945 01
ŠÚJ 501026
EČV (do r. 2022) KN
Tel. predvoľba +421-35
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Komárno
Webová stránka: komarno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Komárňan[4]
Erb mesta

Mesto leží na ľavom brehu Dunaja a je väčšou časťou historického sídla bývalého Uhorska. Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Česko-Slovenska stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896. Obe mestá sú spojené mostami: cestným a železničným.

Polohopis

Vodné toky

Komárno leží na sútoku rieky Dunaj a Váh. Dunaj tečie na južnej strane mesta a oddeľuje ho od Maďarska. Severne od mesta ústí do Váhu Stará Nitra - pôvodné koryto rieky Nitra.

Vodné plochy

Mŕtve rameno Dunaja, Mŕtve rameno Vážskeho Dunaja

Dejiny

Mesto ležiace pri sútoku Dunaja a Váhu a patrí medzi najstaršie trvalo obývané lokality na Slovensku[7]. Brod cez mohutnú rieku umožňoval cestu obchodníkov, ktorých prítomnosť využívalo miestne obyvateľstvo, profitujúce z pohybu tovaru. Osídlenie okolia dnešného mesta spadá do staršej doby bronzovej (cca 2000 pred Kr.), no výraznejšie stopy tu zanechali až Kelti a po nich Rimania. Na Dunaji sa nachádzala Limes Romanus – vonkajšia hranica Rímskej ríše a provincie Panónia, ktorú bránili opevnené tábory na rímskom, no i opačnom (keltskom a neskôr germánskom) brehu. Z tohto obdobia pochádza i Rímsky vojenský tábor v Iži (Celemantia/Kelemantia), ktorý tvoril predsunutú základňu a ochraňoval hranicu v okolí Komárna.

Po páde ríše, v čase sťahovania národov a príchodu prvých Slovanov, osídlili územie Avari, ktorí na strednom Dunaji vládli medzi rokmi 568 až 791. Ich pobyt na území mesta dokladá aj 8 pohrebísk s bohatými nálezmi a v roku 811 sa spomína aj útok Slovanov na Avarov, žijúcich v okolí Komárna. Po rozvrate Avarskej ríše sa v regióne presadili Slovania, ktorí už počas avarskej nadvlády vytvárali najmä severne od Dunaja kmeňové útvary, z ktorých sa na začiatku 9. storočia vytvorilo Nitrianske kniežatstvo. Južné Slovensko po Bratislavu tvorilo jadro kniežatstva, ktoré sa v roku 833 stalo súčasťou Veľkej Moravy, ktorej územie sa rozšírilo na veľkú časť strednej Európy. Brod na Dunaji pri Komárne, kde vzniklo opevnené sídlo (hradisko), využívali vojaci i obchodníci a tvorilo tak dôležitý tranzitný koridor ríše. Predpokladá sa, že práve tadeto prišla na územie dnešného Slovenska aj misia Cyrila a Metoda v roku 863.

Koncom 9. storočia sa na územie Karpatskej kotliny dostávajú maďarské kmene, ktoré postupne preberajú moc. Postupný zánik Veľkej Moravy znamenal opätovný nárast vplyvu Nitrianskeho kniežatstva, ktoré sčasti samostatne, no ako súčasť vznikajúceho Uhorska existovalo až do roku 1108. Komárno bolo v tom čase strediskom Komárňanského komitátu a práve v tomto období sa predpokladá vznik hradu s osadou Camarum (1075). Prvé mestské výsady udelil Komárnu 1. apríla 1265 Belo IV., čím sa podnietil rozvoj mesta. Matej Korvín dal vybudovať na komárňanskom hrade renesančný palác a strategickú polohu mesta využil na vybudovanie kráľovskej flotily. Ďalší podnet na rozvoj mesta dala turecká expanzia, ktorou sa mesto stalo pohraničnou pevnosťou ríše. Z potreby zastaviť postup Turkov a ochrániť územie i obyvateľov nastáva budovanie vojenskej pevnosti, ktorá sa stala základom obranného systému mesta.

Vyhnaním protivníka sa začala obnova vojnou spustošenej krajiny a Komárno sa vďaka polohe na križovatke vodných i suchozemských ciest a prekvitajúcemu obchodu rýchlo vyvíja na dôležité mesto Uhorska. Jeho postavenie potvrdzuje 16. marca 1745 Mária Terézia, ktorá udeľuje Komárnu titul a práva slobodného kráľovského mesta. V meste sa postavilo niekoľko palácov, kláštorov a kostolov a sľubný stavebný ruch zastavilo až silné zemetrasenie z 28. júna 1763, ktoré o dve desaťročia 22. apríla 1783 nasledovalo ďalšie. Napriek veľkým škodám si mesto udržalo svoje postavenie dôležitého strediska. Počas revolučných rokov 1848/49 došlo v Komárne, ako poslednej bašte maďarskej buržoáznej revolúcie k veľkému požiaru pevnosti a k zničeniu veľkej časti mesta. Obnova prebiehala pomaly a z opravenej pevnosti sa stala dôležitá vojenská základňa rakúsko-uhorskej armády.

Po rokoch úpadku nastal opätovný rozvoj až na konci 19. storočia, keď sa mesto napojilo na sieť železníc a ciest a vybudovali sa mosty cez Dunaj i Váh. Začali sa tiež budovať priemyselné podniky a pripojením osady Újszőny (r. 1896) sa získalo územie pre rozvoj mesta i na pravom brehu Dunaja. Po zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR vznikla na Dunaji hranica, ktorá rozdelila župu aj mesto na dve časti. Komárno sa stáva sídlom okresu, vznikajú nové úrady a inštitúcie a začlenením do Československa sa postupne mení i národnostné zloženie mesta. Klesá podiel obyvateľov maďarskej národnosti, pre ktorých sa stalo mesto na Dunaji kultúrnym centrom na Slovensku. Po Viedenskej arbitráži bolo Komárno pripojené k Maďarsku a zároveň sa stalo sídlom novej župy. Oslobodením 30. marca 1945 sa vrátili hranice do predvojnového stavu a Komárno sa opäť stalo hraničným mestom Československa.

Počas vojny opakovane bombardované mesto potrebovalo výraznú obnovu komunikácií, mostov, budov a podnikov. Zlú situáciu ešte zhoršovali represívne opatrenia voči obyvateľom maďarskej národnosti, ktoré znamenali do roku 1948 pre mnohých presídlenie do Čiech alebo Maďarska v rámci vzájomnej výmeny obyvateľstva. Výrazné oživenie priemyslu nastalo vybudovaním lodeníc, ktoré priniesli prácu pre stovky ľudí a zároveň podnietili výstavbu nových bytov v meste. Impulz na prestavbu mesta dala aj povodeň v júni 1965, ktorá zničila rozsiahle územia na juhu Slovenska a rovnako ničivou silou zasiahla i Komárno. Neraz neuváženými stavebnými krokmi sa zničila veľká časť pamiatok a dnes zostalo neporušené iba historické jadro mesta, kde sa nachádza aj väčšina zachovalých kultúrno-historických pamiatok.

Symboly mesta

  • Erb mesta zobrazuje v červenom štíte na zelenej pažiti so sútokom dvoch modrých riek, strieborné trojvežové opevnenie. V medzerách medzi vežami sa nachádzajú dve zlaté hviezdy. V opevnení je otvorená brána s do polovice vytiahnutou mrežou.
  • Vlajka mesta pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov v poradí červený, žltý, zelený. Ukončená je zástrihom, tzv. lastovičím chvostom.

Časti mesta

Sídlisko I a II vzniklo počas výstavby nových Slovenských lodeníc v 50. rokoch minulého storočia, je postavené klasickou tehlovou technológiou. Sídlisko III vzniklo pri plynárni v r. 1963, polovica sídliska je postavená už panelovým systémom výstavby. Sídlisko IV na Rákocziho ulici, smerom do Nových Zámkov má už kompletnú panelovú zástavbu. Sídlisko V (Prednádražie) bolo postavené pri obnove mesta po povodni na Dunaji v r. 1965 – 1968. Sídlisko VI (i časť Sídliska I a II) vzniklo na mieste centrálnej časti mesta zlikvidovaním starých prízemných domov v blízkosti hlavnej cesty do Bratislavy. Sídlisko VII (Prístav) tvorí panelová zástavba v priestore medzi Sídliskom VI a prístavom, je posledným dokončeným sídliskom z obdobia výstavby panelových bytových domov. Ďalej mala nasledovať výstavba sídliska Bašty. Z plánovanej výstavby sa však postavili len 11 panelových domov. Ďalšie boli dokončené už ako platené nájomné byty, prípadne ako byty v osobnom vlastníctve (po rozpade KBV).

Obyvateľstvo

Etnické zloženie

V roku 2001 z 37 800 obyvateľov bolo 22 452 maďarskej (60,1 %), 12 960 slovenskej (34,7 %), 459 rómskej (1,2 %), 368 českej (1 %), 24 nemeckej (0,06 %), 17 ukrajinskej (0,04 %) a 5 rusínskej (0,01 %) národnosti.

Náboženské zloženie

rímskokatolíci – 53,5 %, reformovaní (kalvíni) – 12,6 %, evanjelici a. v. – 3,9 %, gréckokatolíci – 0,6 %, Svedkovia Jehovovi – 0,5 %, bez vyznania – 22, 43 % a iní

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

  • Jókaiho divadlo

Múzeá

  • Podunajské múzeum [1]

Hudba

Stavby

  • Cestný most cez Váh
  • Alžbetin most

Estakáda ponad koľajisko a bazén prístavu, so sklopným mostom, k Dunaju a hraničnému cestnému prechodu.

Pamiatky

  • Komárňanský pevnostný systém
  • Budova bývalého Kolégia reformovanej cirkvi
  • Budova Dôstojníckeho pavilónu
  • Budova slovenského gymnázia – bývalá meštianska chlapčenská škola
  • Budova súdu – Pohraničná ul.
  • Budova Zichyho paláca
  • Budova Zlatá ryba
  • Bývalá kaviareň – Zlatý sud
  • Bývalý daňový úrad – Internát
  • Bývalý Župný dom
  • Dom Matice Slovenskej, Nám. M. R. Štefánika
  • Mestská radnica
  • Nemocnica a poliklinika
  • Obytný dom, ul. Župná č. 2
  • Secesná budova Slovenskej sporiteľne

Sakrálne pamiatky

 
Kostol sv. Ondreja
  • Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja z roku 1626
  • Rímskokatolícky kostol sv. Rozálie z roku 1843
  • Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi
  • Vojenský kostol, bývalý františkánsky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1617
  • Bývalé kolégium Benediktínskeho rádu
  • Kostol evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania
  • Kostol pravoslávnej cirkvi Presvätej Bohorodičky
  • Kaplnka sv. Jozefa z roku 1741
  • Kaplnka sv. Anny z roku 1750
  • Malá synagóga
  • Trojičný stĺp
  • Ústredný cintorínsky kríž – katolícky cintorín

Sochy

  • Socha sv. Štefana
  • Socha generála Györgya Klapku
  • Socha Franza Lehára
  • Socha Móra Jókaiho
  • Socha sv. Cyrila a Metoda
  • Socha Dr. generála Milana Rastislava Štefánika
  • Socha Attilu Kaszása pri Jókaiho divadle

Pomníky

  • Hrob rodiny Jókai
  • Hrob Zlatého muža
  • Náhrobky pri kostole reformovanej cirkvi – pravoslávnej cirkvi
  • Pamätník antifašistického odboja – nám. Senný trh
  • Pomník padlých v 1. svetovej vojne
  • Pomník vojakom Červenej armády
  • Hrob Ľudovíta J. Šuleka
  • Hrobka gen. Pavla Davidovicsa pri kostole pravoslávnej cirkvi

Pamätné tabule

  • Pamätná tabuľa Bélu Bartóka
  • Pamätná tabuľa Dr. Selye Jánosa
  • Pamätná tabuľa grófa Istvána Széchenyiho 1907 – 1929
  • Pamätná tabuľa Móra Jókaiho
  • Pamätná tabuľa obetiam holocaustu

Parky

  • Detský park pri Hrade
  • Park Anglia
  • park pri Vodárenskej veži

Zaujímavosti

  • Nádvorie Európy - námestie obklopené stavbami v architektonickom štýle 45 európskych krajín

Šport

Pravidelné podujatia

  • Komárňanské dni
  • Jókaiho dni
  • Ondrejský jarmok
  • KN OPEN – beach volleybal – plážový volejbal (v auguste) – www.vkspartak.sk
  • Aquafest – vodný festival s atrakciami – rieka Váh

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Železničná doprava

Trate:

Cestná doprava

 
Alžbetin most v Komárne spája cestou Komárno a Komárom

Cestné ťahy Komárom – Komárno – N. Zámky I/64, Bratislava – D. Streda – Komárno – Štúrovo I/63, Komárno – Kolárovo II/573, plavebná časť Dunaja Bratislava – Štúrovo.

Dôležité firmy

Slovenské lodenice, bývalé Slovenské Lodenice G. Šteinera, bývalý odštepný závod Škoda Plzeň. Stará lodenica založená v r. 1898, v súčasnosti ako lodiarsky opravárenský podnik, ktorý sa nachádza na špici medzi Alžbetiným ostrovom a hlavným tokom Dunaja.

Školstvo

  • Základné školy
    • Základná škola na Komenského ulici
    • Základná škola na Pohraničnej ulici
    • Základná škola na Rozmarínovej ulici
    • Základná škola s VJM Móra Jókaiho
    • Základná škola s VJM na ul.Práce
    • Základná škola s VJM na ul.Eötvösa
  • Spojené školy
    • Cirkevná materská škola, základná škola a cirkevné gymnázium MARIANUM s VJM – MARIANUM Magyar Tannyelvű Egyházi Iskolaközpont
  • Stredné školy
    • Gymnázium Jánosa Selyeho s VJM – Selye János Gimnázium
    • Stredná priemyselná škola – Ipari szakközépiskola
    • Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka Komárno
    • Stredná odborná škola obchodu a služieb – Kereskedelmi és szolgáltatóipari Szakközépiskola
    • Stredná odborná škola – Szakközépiskola, Bratislavská cesta 10,
  • Vysoké školy


Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Komárňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, II. zväzok K-R. Bratislava : [s.n.], 1977.
  6. ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  7. ↑ http://www.komarno.sk/historia_229.html

Pozri aj

Iné projekty

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komárno

Externé odkazy

Zdroj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Komárno&oldid=5212784“