Čadca (okres)

okres v Žilinskom kraji na Slovensku

Okres Čadca je okres v Žilinskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 760,62 km², žije tu 87 135 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 115 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Čadca.

Čadca
okres
Poloha okresu Čadca v Žilinskom kraji (klikacia mapa)okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres Žilina
Poloha okresu Čadca v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Čadca na mape Žilinského kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Rozloha 760,62 km² (76 062 ha) [1]
Obyvateľstvo 87 135 (31. december 2023) [2]
Hustota 114,56 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 041
EČV CA [3]
Kód okresu 502
Členenie -
Mestá 3
Obce 20
Commons: Čadca District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Do roku 1922

upraviť

Až do roku 1922 bolo územie dnešného okresu Čadca súčasťou Trenčianskej župy. Z pohľadu slúžnovských okresov patrilo spočiatku územie do horného okresu, neskôr do tretieho horného okresu a od prvej polovice 19. storočia do Žilinského okresu. V roku 1856 pri delení územia Trenčianskej župy vznikol slúžnovský obvod v Čadci. Od roku 1862 sa územie stalo súčasťou žilinského slúžnovského obvodu a v Čadci bolo sídlo podslúžneho. Po obnovení župnej samosprávy bol v roku 1872 znovuvytvorený slúžnovský obvod Čadca, ktorý vydržal až do roku 1922.[4][5]

Roky 1923 – 1960

upraviť

Okres Čadca vznikol pri administratívnom členení ČSR v roku 1923. Oproti dnešnému stavu však neobsahoval územie obce Dlhá nad Kysucou a ani juhovýchod územia (okolie Krásna nad Kysucou a obce Bystrickej doliny). Územie sa stalo najskôr súčasťou Považskej župy, po zániku župného usporiadania a prechode na krajinské zriadenie v roku 1928 súčasťou Slovenskej krajiny a po obnovení žúp v roku 1940 Trenčianskej župy. Po obnovení ČSR nastal v roku 1945 návrat ku krajinskému zriadeniu a územie sa stalo znovu súčasťou Slovenskej krajiny.

V roku 1949 získal okres Čadca územie dnešnej obce Dlhá nad Kysucou (dovtedy časť obce Dlhé Pole) a Turkova, oboje sa stalo súčasťou Turzovky, obec Dlhá sa v roku 1954 osamostatnila. Zároveň nastal prechod na krajské zriadenie a územie okresu Čadca sa stalo súčasťou Žilinského kraja.[4][5]

Po roku 1960

upraviť

Pri reorganizácii krajov a okresov v roku 1960 bol zrušený okres Kysucké Nové Mesto a jeho územie bolo začlenené do okresu Čadca. Zároveň sa z okresu Žilina presunula obec Riečnica.[6] Celé územie sa stalo súčasťou novovzniknutého Stredoslovenského kraja, kde zotrval až do zrušenia krajov v roku 1990.

Po novom krajskom usporiadaní v roku 1996 sa okres Čadca stal súčasťou Žilinského kraja a znovu sa odtrhol okres Kysucké Nové Mesto, avšak v zmenšenej podobe, keď mesto Krásno nad Kysucou a obce Dunajov, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka a Nová Bystrica zostali súčasťou okresu Čadca.

Okres leží v severozápadnej časti Žilinského kraja a tvorí severnú časť regiónu Kysuce. Na severozápade susedí s Českom (okres Vsetín a okres Frýdek-Místek), na severovýchode s Poľskom (powiat cieszyński a powiat żywiecki), na východe s okresom Námestovo, na juhovýchode s okresom Dolný Kubín, na juhu s okresmi Žilina a Kysucké Nové Mesto a na juhozápade s okresom Bytča. Tvar okresu je pretiahnutý v smere západ-východ. Prevažne hornaté územie je rozdelené medzi viaceré pohoria: Javorníky na juhozápade, Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy na severozápade, Jablunkovské medzihorie na severovýchode, Kysucké Beskydy na východe a Kysucká vrchovina na juhovýchode. Najvyšším vrchom okresu je 1 236 m n. m. vysoká Veľká Rača v Kysuckých Beskydách na hranici s Poľskom.

Hlavným vodným tokom je rieka Kysuca, jej najväčšími prítokmi sú Čierňanka a Bystrica. Najväčšou vodnou plochou je vodárenská nádrž Nová Bystrica na hornom toku Bystrice.

Obyvateľstvo

upraviť

Do okresu Čadca patrí 23 obcí, z toho tri so štatútom mesta (Čadca, Turzovka a Krásno nad Kysucou). Okrem nich sú v okrese tri obce s viac ako 5 000 obyvateľmi (Oščadnica, Raková a Skalité).[7] Väčšina inštitúcii (úradov) a škôl okresu sídli v Čadci, no niektoré školy otvorili svoje pobočky aj v iných mestách. V obciach Skalité, Čierne, Svrčinovec a Oščadnica sa hovorí aj goralským alebo poľským nárečím. Väčšina obyvateľov býva v obciach v údoliach riek, ale po okolitých kopcoch sú desiatky roztrúsených osád (kopaníc), ktoré sa v priebehu 20. storočia postupne vyľudnili a dnes slúžia predovšetkým na rekreačné účely.

Doprava

upraviť

Hlavným cestným koridorom okresu je postupne budovaná diaľnica D3, ktorá vo finálnom stave povedie zo Žiliny cez Krásno nad Kysucou, Čadcu a Skalité k hraniciach s Poľskom súbežne s cestami I/11 a I/12. Zatiaľ sú vybudované úseky Čadca – Svrčinovec (v plnom profile), Svrčinovec – Skalité – štátna hranica (v polovičnom profile) a Oščadnica – Čadca (v polovičnom profile, neoznačený ako diaľnica).[8] V úseku po Svrčinovec bude D3 súčasťou E75 (ktorá ďalej povedie po I/11 do Česka). Kvôli zložitému terénu sú na území okresu na diaľnici D3 v prevádzke tri tunely: tunel Horelica (Čadca), tunel Svrčinovec a tunel Poľana (Skalité) a viacero vysokých mostov vrátane najvyššieho mosta na Slovensku[9]: mosta Valy (Čierne).

Ďalším medzinárodným cestným ťahom je cesta I/10 z Česka cez Makov do Bytče, ktorá je súčasťou E442. Regionálnu sieť ciest II. triedy tvoria: II/487 z Makova cez Turzovku do Čadce (tvoriaca spojenie medzi cestami I/10 a I/11), II/520 z Krásna nad Kysucou cez Novú Bystricu do Námestova (tvoriaca spojenie Kysúc a Hornej Oravy), II/541 z Turzovky do Kotešovej a II/484 z Turzovky cez Klokočov na hranicu s Českom.

V železničnej doprave je hlavným koridorom dvojkoľajná elektrifikovaná trať zo Žiliny cez Čadcu do Česka, súčasť bývalej Košicko-bohumínskej železnice. Dopravným uzlom je pohraničná stanica Čadca, kde na túto trať nadväzujú jednokoľajná elektrifikovaná trať cez Skalité do Poľska a jednokoľajná neelektrifikovaná regionálna trať do Makova.

Zoznam obcí okresu Čadca

upraviť
Obec Typ Rozloha

(km2)

Počet obyvateľov

(k 31.12.2023)

Hustota obyvateľov

(ob./km2)

Čadca mesto 56,79 22 580 398,1
Čierne obec 20,84 4 416 211,9
Dlhá nad Kysucou obec 12,26 620 50,57
Dunajov obec 6,06 1 104 182,18
Klokočov obec 51,17 2 209 43,17
Klubina obec 15,57 544 34,94
Korňa obec 25,33 2 025 79,94
Krásno nad Kysucou mesto 27,77 6 544 235,65
Makov obec 46,05 1 678 36,44
Nová Bystrica obec 125,26 2 563 20,46
Olešná obec 19,77 1 900 96,11
Oščadnica obec 58,63 5 755 98,16
Podvysoká obec 5,61 1 359 242,25
Radôstka obec 13,17 779 59,15
Raková obec 41,52 5 629 135,57
Skalité obec 33,16 5 261 158,66
Stará Bystrica obec 36,91 2 814 76,24
Staškov obec 21,87 2 759 126,15
Svrčinovec obec 15,74 3 339 212,13
Turzovka mesto 34,91 6 936 198,68
Vysoká nad Kysucou obec 43,87 2 487 56,69
Zákopčie obec 29,63 1 692 57,1
Zborov nad Bystricou obec 18,71 2 142 114,48
Celkom: 760,62 87 135 114,56

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. a b Okres Čadca - ÚPVS [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  5. a b Územnosprávne rozdelenie Kysúc, štátna a verejná správa na Kysuciach [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  6. Okres Žilina - ÚPVS [online]. [Cit. 2021-05-24]. Dostupné online.
  7. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  8. Diaľničná sieť na Slovensku [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.
  9. Most Valy - najvyšší most na Slovensku je spojený [online]. [Cit. 2021-05-23]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť