Poznatok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Aktuálna revízia z 11:01, 29. jún 2020

O type entity v umelej inteligencii pozri poznatok (umelá inteligencia).

Poznatok je kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu, napr. v rámci vedeckého výskumu. Poznatok je produkt poznávacej činnosti, realizáciou jej cieľa, spracovaným predmetom poznania. Z filozofického hľadiska je poznatok spracovaná informácia.

Poznatok je reprodukcia určitej vymedzenej časti objektívneho sveta vrátane zákonitostí, ktoré v ňom platia. Poznatky vznikajú ako produkt pracovnej, spoločenskej a myšlienkovej činnosti ľudí. Ich bezprostrednou funkciou je prenos rozptýlených nejasných predstáv a tušení do všeobecnej formy, pričom sa z nich zachováva to, čo možno oznámiť iným ako ustálený základ racionálneho konania. Ich komunikovateľnosť, t. j. ich vyjadriteľnosť v istej (aj umelej) jazykovej podobe, je ich charakteristickou vlastnosťou.

Filozofia skúma poznatky napríklad z aspektu histórie a dynamiky ich narastania, logiku ich organizovanosti a vzájomnej prepojenosti, základné, všeobecne platné predpoklady poznateľnosti a poznávania, všeobecné otázky vzťahu poznatkov ku skutočnosti atď.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Poznatok

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+{{Pozri|type entity v umelej inteligencii|poznatok (umelá inteligencia)}}
-'''Poznatok''' je  kognitivny významový útvar, ktorý je výsledkom [[Poznávací proces|poznávacieho procesu]], napr. v rámci vedeckého výskumu. Poznatok je produkt poznávacej činnosti, realizáciou jej cieľa, spracovaným predmetom [[poznanie|poznania]]. Z [[filozofia|filozofického]] hľadiska je poznatok spracovaná [[informácia]].
+'''Poznatok''' je kognitívny významový útvar, ktorý je výsledkom [[Poznávací proces|poznávacieho procesu]], napr. v rámci [[Vedecký výskum|vedeckého výskumu]]. Poznatok je produkt poznávacej činnosti, realizáciou jej cieľa, spracovaným predmetom [[poznanie|poznania]]. Z filozofického hľadiska je poznatok spracovaná [[informácia]].
-Poznatok je reprodukcia určitej vymedzenej časti [[objektívny svet|objektívneho sveta]] vrátane [[zákonitosť|zákonitostí]], ktoré v ňom platia. Poznatky vznikajú ako produkt pracovnej, spoločenskej a myšlienkovej činnosti ľudí. Ich bezprostrednou funkciou je prenos rozptýlených nejasných [[predstava|predstáv]] a tušení do všeobecnej formy, pričom sa z nich zachováva to, čo možno oznámiť iným ako ustálený základ racionálneho [[konanie|konania]]. Ich [[komunikovateľnosť]], t. j. ich [[vyjadriteľnosť]] v istej (aj umelej) jazykovej podobe, je ich charakteristickou vlastnosťou.
+Poznatok je reprodukcia určitej vymedzenej časti [[Objektívny svet|objektívneho sveta]] vrátane [[Zákonitosť|zákonitostí]], ktoré v ňom platia. Poznatky vznikajú ako produkt pracovnej, spoločenskej a myšlienkovej činnosti ľudí. Ich bezprostrednou funkciou je prenos rozptýlených nejasných [[Predstava|predstáv]] a tušení do všeobecnej formy, pričom sa z nich zachováva to, čo možno oznámiť iným ako ustálený základ racionálneho [[Konanie (činnosť)|konania]]. Ich [[komunikovateľnosť]], t. j. ich [[vyjadriteľnosť]] v istej (aj umelej) jazykovej podobe, je ich charakteristickou vlastnosťou.
-[[Filozofia]] skúma poznatky napríklad z aspektu histórie a dynamiky ich narastania, logiku ich organizovanosti a vzájomnej prepojenosti, základné, všeobecne platné predpoklady [[poznateľnosť|poznateľnosti]] a [[poznávanie|poznávania]], všeobecné otázky vzťahu poznatkov ku [[skutočnosť|skutočnosti]] atď.
+[[Filozofia]] skúma poznatky napríklad z aspektu histórie a dynamiky ich narastania, logiku ich organizovanosti a vzájomnej prepojenosti, základné, všeobecne platné predpoklady [[Poznateľnosť|poznateľnosti]] a [[Poznávanie|poznávania]], všeobecné otázky vzťahu poznatkov ku [[Skutočnosť (realita)|skutočnosti]] atď.
 == Iné projekty ==