Preskočiť na obsah

Driny: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pistal (diskusia | príspevky)
d kategórie
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ŠOP SR citácie/odkazy
 
(11 medziľahlých úprav od 5 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geobox | Protected Area
Jaskyňa '''Driny''' je kvapľová [[jaskyňa]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Nachádza sa asi {{km|2|m}} na juhozápad od [[Smolenice|Smoleníc]] v Smolenickom krase.
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko-reliéf
| map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja
| map1_locator = Trnavský kraj
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| district = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| municipality = [[Smolenice]]
| category = [[národná prírodná pamiatka]]
| name = Driny
| image = Driny cave interior 12.JPG
| image_caption = Výzdoba
| established = 16.10.1968
| established1 = 2008
| established1_type = posledná novelizácia
| code = 60
| management = Správa slovenských jaskýň
| area =
| commons = Driny
| lat_d = 48.500556
| long_d = 17.403889
| range = Malé Karpaty
}}
Jaskyňa '''Driny''' je kvapľová [[jaskyňa]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Nachádza sa asi {{km|2|m}} na juhozápad od [[Smolenice|Smoleníc]] v Smolenickom krase. Územie bolo vyhlásené v roku 1968 a novelizované v roku 1996 s rozlohou ochranného pásma 11,7 ha.<ref>{{ŠZOCHČPSR|60}}</ref> Je súčasťou [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|CHKO Malé Karpaty]].


Objavili ju v roku [[1929]] [[Imrich Vajsábel|I. Vajsábel]] a [[Ján Banič|J. Banič]]. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne. Už v roku [[1866]] v [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v [[Smolenický kras|Smolenickom krase]] sa pokúšali až od roku [[1920]] bratia Vajsablovci, Valovci a [[Štefan Banič]] (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy boli korunované úspechom až v roku [[1929]], keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom.
Objavili ju v roku [[1929]] [[Imrich Vajsábel|I. Vajsábel]] a [[Ján Banič|J. Banič]]. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne. Už v roku [[1866]] v [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v [[Smolenický kras|Smolenickom krase]] sa pokúšali až od roku [[1920]] bratia Vajsablovci, Valovci a [[Štefan Banič]] (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy boli korunované úspechom až v roku [[1929]], keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom.


O päť rokov neskôr, v roku [[1934]], sprístupnili prvých {{m|175|m}}. V roku [[1950]] objavili J. Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku [[1959]] ju znovu sprístupnili. Z celkovej dĺžky {{m|636|m}} je dnes pre verejnosť sprístupnený {{m|550|m}} dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške {{mnm|399|w}} v západnom svahu vrchu Driny ({{m|434|m}}), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami.
O päť rokov neskôr, v roku [[1934]], sprístupnili prvých {{m|175|m}}. V roku [[1950]] objavili [[Ján Majko|J Majko]], A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku [[1959]] ju znovu sprístupnili. Z celkovej dĺžky {{m|636|m}} je dnes pre verejnosť sprístupnený {{m|550|m}} dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške {{mnm|399|w}} v západnom svahu vrchu Driny ({{m|434|m}}), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami.


Driny sú puklinovou jaskyňou, ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité [[stalagmit]]y a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Driny sú puklinovou jaskyňou, ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité [[stalagmit]]y a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Riadok 10: Riadok 35:
<gallery>
<gallery>
Súbor:Driny cave interior 8.JPG|Výzdoba
Súbor:Driny cave interior 8.JPG|Výzdoba
Súbor:Driny cave interior 12.JPG|Výzdoba
Súbor:Driny cave interior 6.JPG|„Slonie uši“
Súbor:Driny cave interior 6.JPG|„Slonie uši“
Súbor:Driny cave interior 19.JPG|„Zajac“
Súbor:Driny cave interior 19.JPG|„Zajac“
Riadok 17: Riadok 41:
Súbor:Driny_02.JPG|Pamätná tabuľa
Súbor:Driny_02.JPG|Pamätná tabuľa
</gallery>
</gallery>

== Referencie ==
{{referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Projekt}}

{{Súradnice|48,500556|17,403889|type:landmark|format=dms|display=title}}
== Externé odkazy ==
* {{ŠZOCHČPSR odkaz|60}}
* [http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=16 Chránené územia], Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
* [http://www.ssj.sk/sk/jaskyna/8-driny], Jaskyňa na stránkach Správy slovenských jaskýň


== Zdroje ==
== Zdroje ==
Riadok 28: Riadok 59:
{{Sprístupnené jaskyne Slovenska}}
{{Sprístupnené jaskyne Slovenska}}
{{Malé Karpaty}}
{{Malé Karpaty}}
{{Autoritné údaje}}


[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]
[[Kategória:Jaskyne na Slovensku]]
[[Kategória:Malé Karpaty]]
[[Kategória:Jaskyne Malých Karpát]]
[[Kategória:Národné prírodné pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Trnavskom kraji]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Trnava]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Trnava]]
[[Kategória:Smolenice]]
[[Kategória:Smolenice]]
[[Kategória:Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]

Aktuálna revízia z 21:48, 10. jún 2023

Driny
národná prírodná pamiatka
Výzdoba
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský
Okres Trnava
Obec Smolenice
Pohorie Malé Karpaty
Súradnice 48°30′02″S 17°24′14″V / 48,500556°S 17,403889°V / 48.500556; 17.403889
Vznik 16.10.1968
 - posledná novelizácia 2008
Správa Správa slovenských jaskýň
Kód 60
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trnavského kraja
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Driny
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jaskyňa Driny je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Smolenickom krase. Územie bolo vyhlásené v roku 1968 a novelizované v roku 1996 s rozlohou ochranného pásma 11,7 ha.[1] Je súčasťou CHKO Malé Karpaty.

Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Neboli však prví, ktorí sa pokúšali dostať do jaskyne. Už v roku 1866 v rakúsko-pruskej vojne tu táborili pruskí vojaci. No o naozajstné „prieskumné“ cesty v Smolenickom krase sa pokúšali až od roku 1920 bratia Vajsablovci, Valovci a Štefan Banič (známy ako vynálezca padáka) so synom Jánom. Pokusy boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom.

O päť rokov neskôr, v roku 1934, sprístupnili prvých 175 m. V roku 1950 objavili J Majko, A. Droppa a L. Blaha ďalšie časti jaskyne, ktoré vynikajú zachovalou kvapľovou výzdobou. V roku 1959 ju znovu sprístupnili. Z celkovej dĺžky 636 m je dnes pre verejnosť sprístupnený 550 m dlhý okruh. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m n. m. v západnom svahu vrchu Driny (434 m), ktorý je tvorený pomerne čistými jurskými vápencami.

Driny sú puklinovou jaskyňou, ktorú vymodelovali zrážkové vody, ktoré prenikali do podzemia systémom puklín, takže chodby sú pomerne úzke. Podzemné priestory nie sú rozsiahle, ale majú veľmi peknú sintrovú výzdobu. Steny sú bohato pokryté sintrom v teplých žltých, červenohnedých a žltohnedých farbách. Scenériu dopĺňajú pagodovité stalagmity a pre túto jaskyňu tak typické zúbkovité záclony. Ďalej sú tu drobné jazierka, sintrové vodopády a na dne bývalých podzemných jazierok sa nachádza hráškovitá výzdoba. K najzaujímavejším priestorom patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Driny. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Driny

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Driny v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
  • Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
  • [1], Jaskyňa na stránkach Správy slovenských jaskýň

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.