Cambridge (Massachusetts): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 129: | Riadok 129: | ||
== História == |
== História == |
||
[[Súbor:HarvardElizaSusanQuincy1836.jpg|thumb|upright=1.0|right| Cambridge MA v roku 1836]] |
[[Súbor:HarvardElizaSusanQuincy1836.jpg|thumb|upright=1.0|right| Cambridge MA v roku 1836]] |
||
Prvú osadu tu založili [[puritáni|puritánski]] emigranti už v roku [[1630]] v miestach dnešného ''Harvard Square'', severozápadne od starého Bostonu, a nazvali ju Newetown. V roku [[1636]] sa zakladala škola pre kazateľov a voľba miesta padla sem; obec sa potom premenovala na Cambridge na počesť britskej univerzity. Obec zostala prevažne poľnohospodárska, usadilo sa tu ale niekoľko zámožných [[Anglikánstvo|anglikánskych]] rodín. Za americkej revolúcie roku [[1775]] sem prišiel [[George Washington]] povzbudiť a zorganizovať dobrovoľníkov, takže tu vznikla americká armáda. Roku [[1792]] bol postavený Západný most (na mieste dnešného ''Longfellow Bridge'') a v roku [[1809]] ''Canal Bridge'', takže mesto dostalo priame spojenie s Bostonom a začalo rýchlo rásť. Nasledovala stavba ciest a železníc a v roku [[1818]] tu bola založená veľká skláreň, |
Prvú osadu tu založili [[puritáni|puritánski]] emigranti už v roku [[1630]] v miestach dnešného ''Harvard Square'', severozápadne od starého Bostonu, a nazvali ju Newetown. V roku [[1636]] sa zakladala škola pre kazateľov a voľba miesta padla sem; obec sa potom premenovala na Cambridge na počesť britskej univerzity. Obec zostala prevažne poľnohospodárska, usadilo sa tu ale niekoľko zámožných [[Anglikánstvo|anglikánskych]] rodín. Za americkej revolúcie roku [[1775]] sem prišiel [[George Washington]] povzbudiť a zorganizovať dobrovoľníkov, takže tu vznikla americká armáda. Roku [[1792]] bol postavený Západný most (na mieste dnešného ''Longfellow Bridge'') a v roku [[1809]] ''Canal Bridge'', takže mesto dostalo priame spojenie s Bostonom a začalo rýchlo rásť. Nasledovala stavba ciest a železníc a v roku [[1818]] tu bola založená veľká skláreň, takmer pol storočia hlavný zamestnávateľ v meste. |
||
Roku [[1846]] sa Cambridge stalo mestom a s rozvojom priemyslu i obchodu sa jeho stred posunul na juhovýchod, k dnešnému Central Square. V okolí |
Roku [[1846]] sa Cambridge stalo mestom a s rozvojom priemyslu i obchodu sa jeho stred posunul na juhovýchod, k dnešnému Central Square. V okolí Harvardovho (vysokoškolského) internátu žili zámožní ľudia, na východe mesta robotníci. Po [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojne]] bolo Cambridge priemyslové mesto so 120 tisícmi obyvateľov, ale v následujúcich desaťročiach priemysel odchádzal a mesto získalo súčasný ráz intelektuálneho strediska škôl, nemocníc a ústavov. Roku [[1912]] sa sem presťahoval MIT z Bostonu, ale od 60. rokov začal počet obyvateľov klesať. Po roku 1980 tu vzniklo niekoľko high-tech firiem, ale v roku 1990 bola zrušená regulácia nájomného, takže mnoho ľudí si muselo hľadať lacnejšie miesta k životu. |
||
== Obyvateľstvo == |
== Obyvateľstvo == |
Verzia z 02:43, 25. február 2011
Cambridge, Massachusetts | ||
Newetown, Brighton (Little Cambridge) | ||
Mesto | ||
Radnica
| ||
|
||
Štát | Spojené štáty | |
---|---|---|
Federálny štát | Massachusetts | |
Historický región | Nové Anglicko | |
Rieka | Charles | |
Obyvateľstvo | 100 771 (2004) | |
Hustota | 6 032 obyv./km² | |
Primátor | E. Denise Simmons | |
Webová stránka: http://www.ci.cambridge.ma.us | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Cambridge (MA) je mesto v USA v štáte Massachusetts, súčasť veľkého Bostonu. Leží blízko jeho stredu, na severnom brehu rieky Charles, ktorá ho oddeľuje od vlastného Bostonu. Osada vznikla roku 1630 a preslávili ju dve vysoké školy: Harvardova univerzita a Massachusetts Institute of Technology. Podľa [1] je tu zo 780 nositeľov Nobelových cien najmenej 130 nejako spojených s jednou z nich.
Poštovné smerovacie čísla (ZIP Code) sú 02138-02142, telefónne predvoľby 617 a 857.
Geografia
Cambridge leží na severnom brehu rieky Charles v plochej krajine, ktorá sa až na západnej hranici mesta u rieky začína vlniť. Delí sa na 13 oblastí (Neighbourhood/susedstvo) a orientačnými bodmi sú jeho námestia (skôr križovatky), vzdialené od seba asi 1,5 km na červenej linke bostonského metra (smerom od rieky a od Bostonu):
- Kendall Square pri Longfellowom moste cez rieku, blízko MIT,
- Central Square tvorí centrum mesta a leží blízko radnice,
- Harvard Square je obchodné centrum v susedstve univerzity a parku Cambridge Commons,
- Porter Square, kde je taktiež nádražie prímestskej dopravy.
História
Prvú osadu tu založili puritánski emigranti už v roku 1630 v miestach dnešného Harvard Square, severozápadne od starého Bostonu, a nazvali ju Newetown. V roku 1636 sa zakladala škola pre kazateľov a voľba miesta padla sem; obec sa potom premenovala na Cambridge na počesť britskej univerzity. Obec zostala prevažne poľnohospodárska, usadilo sa tu ale niekoľko zámožných anglikánskych rodín. Za americkej revolúcie roku 1775 sem prišiel George Washington povzbudiť a zorganizovať dobrovoľníkov, takže tu vznikla americká armáda. Roku 1792 bol postavený Západný most (na mieste dnešného Longfellow Bridge) a v roku 1809 Canal Bridge, takže mesto dostalo priame spojenie s Bostonom a začalo rýchlo rásť. Nasledovala stavba ciest a železníc a v roku 1818 tu bola založená veľká skláreň, takmer pol storočia hlavný zamestnávateľ v meste.
Roku 1846 sa Cambridge stalo mestom a s rozvojom priemyslu i obchodu sa jeho stred posunul na juhovýchod, k dnešnému Central Square. V okolí Harvardovho (vysokoškolského) internátu žili zámožní ľudia, na východe mesta robotníci. Po Prvej svetovej vojne bolo Cambridge priemyslové mesto so 120 tisícmi obyvateľov, ale v následujúcich desaťročiach priemysel odchádzal a mesto získalo súčasný ráz intelektuálneho strediska škôl, nemocníc a ústavov. Roku 1912 sa sem presťahoval MIT z Bostonu, ale od 60. rokov začal počet obyvateľov klesať. Po roku 1980 tu vzniklo niekoľko high-tech firiem, ale v roku 1990 bola zrušená regulácia nájomného, takže mnoho ľudí si muselo hľadať lacnejšie miesta k životu.
Obyvateľstvo
Cambridge sa vyznačuje veľmi pestrým zložením obyvateľstva. V roku 2000 tu žilo 68 % belochov, 12 % Afričanov, 12 % aziatov; pre 70 % z nich bola prvým jazykom angličtina, pre 7 % španielčina, pre 5,2 % francúzština, pre 3,2 % čínština a pre 3 % portugalčina. 41,2 % všetkých domácností tvorila jediná osoba, 29 % boly manželské páry, medián veku obyvateľov bol 30 let. Priemerný roční príjem na osobu tvoril 31 156 USD, medián príjmu rodiny 59 423 USD.
Samospráva
Cambridge má veľmi liberálne mestské zriadenie. Deväťčlennú mestskú radu a šesťčlenný Školský výbor volí občania každé dva roky podľa pomerne zložitého systému „prenosných hlasov“ (STV). Rada si volí primátora ako svojho predsedu, radnicu však riadi manažér mesta, menovaný radou.
Školstvo
V Cambridgi sídli 8 univerzít a vysokých škôl:
- Cambridge College
- Episcopal Divinity School
- Harvardova univerzita
- Hult International Business School
- Lesley University
- Longy School of Music
- MIT
- Weston Jesuit School of Theology.
Ďalej je tu množstvo základných a stredných škôl, verejných, súkromných i cirkevných a s rôznym odborným zameraním.
Hospodárstvo a doprava
Do polovici 20. storočia bolo Cambridge priemyslové mesto, dnes sú však najväčšími zamestnávateľmi Harvardova univerzita (10 tisíc zamestnancov) a MIT (9 500 zamestnancov), ďalej to boli rôzne technologické firmy ako BBN, Lotus, Polaroid a Google, ktoré však postupne nahradzujú biotechnologické a medicínske firmy (Genzyme, Novartis aj.). Je tu taktiež veľká univerzitná nemocnica Mt. Auburn v západnej časti mesta.
S Bostonom zdieľa Cambridge pomerne hustú sieť verejnej dopravy. Jej chrbticou sú červená a z časti i zelená linka metra, na konečnej stanici červenej linky Alewife je autobusové nádražie, na konečnej zelenej linky (Lechmere) vo východnej časti Cambridge je veľké nákupné stredisko. Pre Cambridge je však typické, že mnoho ľudí jazdí i do práce a do školy na bicykli a hlavne chodí pešo.
Turistické zaujímavosti
Turisti, ktorých prichádza do Cambridgu tisíce, navštevujú predovšetkým Harvard Yard, ústrednú časť univerzity s pomníkom Johna Harvarda. Blízko stanice Harvard Square je však taktiež starý cintorín a obecný park Commons, kde je pamätník americkej armády, ktorú tu roku 1775 George Washington vytvoril z dobrovolníkov.
Smerom ďalej na západ vedie dlhá Brattle Street, kde je niekoľko prepychových víl v koloniálnom slohu z 18. storočia, v jednej z nich je múzeum básnika Longfellowa. Na konci Brattle Street je rozľahlý romantický cintorín Mt. Auburn, krásny park s roztrúsenými náhrobkami bohatých rodín.
Múzeá
Múzea v Cambridgi sú súčasťou univerzít, sú však prístupne verejnosti:
- Harvardova univerzita
- Harvard Art Museum, 485 Broadway, Cambridge, metro Harvard Sq., denne 10-17, 9 USD
- Fogg Art Museum (umenie od stredoveku po súčasnosť),
- Sackler Museum (mimoeurópske umenie),.
- Harvard Museum of Natural History (mineralógia, botanika, zoológia), 22 Divinity Ave., Po-Pá 9-17.
- Peabody Museum of Archeology and Ethnology. 11 Divinity Ave., denne 9-17, 9 USD
- The Semitic Museum. 6 Divinity Ave., Po-Pá 10-16, Ne 13-16. Vstup voľný.
- MIT
- MIT Museum (holografia, robotika atd.)
- List Visual Arts Center
Slávny rodáci
- Margaret Fuller – novinárka, kritička a obhajkyňa ženských práv
Referencie
Súvisiace články
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cambridge (Massachusetts)
Odkazy
Externé odkazy
- Official City Page (po anglicky)
- A multimedia walking tour of Cambridge provided by the Cambridge Office of Tourism (po anglicky)
- A Brief History of Cambridge (po anglicky)
- Cambridge Office for Tourism (po anglicky)
Mapy
- Cambridge Maps (po anglicky)
- City of Cambridge Geographic Information System (GIS) (po anglicky)
- Cambridge Citymap - Community, Business, and Visitor Map. (po anglicky)
- Old USGS maps of Cambridge area. (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cambridge (Massachusetts) na českej Wikipédii.