Preskočiť na obsah

Šuruppak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zoznam názvov rôznych povolaní, hlinená tabuľka zo Šuruppaku. 2. polovica 3. tisícročia pred Kr. Vorderasiatisches Museum, Berlín
Zoznam názvov rôznych povolaní, hlinená tabuľka zo Šuruppaku. 2. polovica 3. tisícročia pred Kr. Vorderasiatisches Museum, Berlín
Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
Periféria Mezopotámie
Mestá (výber)
Vládcovia
Jazyk, kultúra, náboženstvo

Šuruppak (sumersky „liečivé miesto"), moderne Tell Fara, Irak, bolo staroveké sumerské mesto, ktoré sa nachádzalo asi 55 kilometrov južne od Nippuru a 30 kilometrov severne od starovekého Uruku na brehu Eufratu. Šuruppak bol zasvätený Ninlil, nazývanej aj Sud, bohyni obilia a vzduchu.[1]

Mesto sa najviac rozrástlo na konci obdobia ranej dynastie III (2600 až 2350 pred n. l.), keď zaberalo približne 100 hektárov.[2]

„Šuruppak" je niekedy aj meno kráľa mesta, legendárneho preživšieho potopy a údajného autora Poučenia od Šuruppaka.

Súhrnná správa o striebre pre miestodržiteľa napísaná sumerským klinovým písmom na hlinenej tabuľke. Zo Šuruppaku, približne 2500 rokov pred Kr. Britské múzeum, Londýn.
Súhrnná správa o striebre pre miestodržiteľa napísaná sumerským klinovým písmom na hlinenej tabuľke. Zo Šuruppaku, približne 2500 rokov pred Kr. Britské múzeum, Londýn.

Najstaršie vykopané úrovne v Šuruppaku sa datujú do džemdetnasrského obdobia približne 3000 rokov pred Kr. Význam a rozloha mesta vzrástli a v ranom dynastickom období presiahli 40 hektárov (0,4 km2). Klinopisné tabuľky z obdobia ranej dynastie III ukazujú prosperujúcu, vojensky orientovanú ekonomiku s väzbami na mestá v celom regióne.[3] Navrhuje sa, že Fara bola súčasťou "hexapolisu" s Lagašom, Nippurom, Urukom, Adabom a Ummom, pravdepodobne pod vedením Kiša.[4][5] Podobne ako väčšina miest na Eufrate, aj toto mesto upadalo počas Akkadskej ríše.[6]

Počas obdobia Ur III mestu vládli guvernéri (ensi), ktorých menoval Ur. Jeden z nich je známy ako Ur-nigar, syn Šulgiho, prvého vládcu obdobia Ur III. Jedna z tabuliek nájdených na lokalite je datovaná názvom roku na začiatok vlády Šu-Sina, predposledného vládcu tohto obdobia.[7] Predpokladá sa, že bolo opustené krátko po roku 2000 pred Kr., hoci sa na lokalite našla jedna valcová pečať Isin-Larsa a niekoľko keramických plakiet, ktoré môžu pochádzať zo začiatku druhého tisícročia pred Kr.[8] Povrchové nálezy sú prevažne z obdobia ranej dynastie.[9] V 2. roku vlády Enlil-baniho (asi 1860 – 1837 pred Kr.), vládcu Isinu, je zaznamenané, že mudrc z Nippuru zanechal v Šurapaku bylinný liek.[10]

Zo súdobých epigrafických pamiatok je známych niekoľko guvernérov mesta Šurappak v období ríše Ur III: Ku-Nanna, Lugal-hedu, Ur-nigin-gar a Ur-Ninkura.[11] V oveľa neskorších literárnych kompozíciách sa spomína niekoľko údajných vládcov. V Sumerskom kráľovskom zozname je uvedený vládca Ubara-Tutu, posledný vládca „pred potopou". V niektorých verziách po ňom nasleduje syn Ziusudra.[12] V neskorších verziách Eposu o Gilgamešovi sa ako kráľ Šuruppaku uvádza muž menom Utnapištim, syn Ubara-Tutu. Predpokladá sa, že táto časť Gilgameša bola prevzatá z iného literárneho diela, mýtu o Atraháze.[13]

Správa o vykopávkach z 30. rokov 20. storočia spomína vrstvu povodňových nánosov na konci džemdetnasrského obdobia v Šuruppaku. Šuruppak je v mezopotámskej legende jedným z „predpotopných" miest a domovom kráľa Utnapištima, ktorý prežil potopu tým, že si predtým vyrobil loď. Schmidt napísal, že biblický príbeh o potope „sa zdá byť založený na veľmi skutočnej udalosti alebo na sérii takýchto udalostí, ako to naznačuje existencia v Ure, v Kiši a teraz vo Fare, inundačných nánosov, ktoré sa nahromadili na vrchole ľudského osídlenia."[14]

Ide o nánosy podobné tým, ktoré sa usadzujú pri riečnych avulziách, čo je proces, ktorý bol bežný v riečnom systéme Tigris - Eufrat.[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Jacobsen, Thorkild (1 January 1987). The Harps that Once--: Sumerian Poetry in Translation. Yale University Press. ISBN 978-0-300-07278-5.
  2. Leick, Gwendolyn (2002). Mesopotamia: The Invention of the City. London: Penguin. ISBN 0-14-026574-0.
  3. Jacobsen, Thorkild and Moran, William L., Early Political Development in Mesopotamia", Toward the Image of Tammuz and Other Essays on Mesopotamian History and Culture, Cambridge, MA and London, England: Harvard University Press, S. 132-156, 1970
  4. Cripps, Eric L., Messengers from Šuruppak", Cuneiform Digital Library Journal 2013 (3), 2013
  5. Pomponio, Francesco & Visicato Giuseppe, Early Dynastic Administrative Tablets of Šuruppak, Napoli: Istituto Universitario Orientalo di Napoli, 1994
  6. Marchetti, Nicolò, Al-Hussainy, Abbas, Benati, Giacomo, Luglio, Giampaolo, Scazzosi, Giulia, Valeri, Marco and Zaina, Federico, The Rise of Urbanized Landscapes in Mesopotamia: The QADIS Integrated Survey Results and the Interpretation of Multi-Layered Historical Landscapes, Zeitschrift für Assyriologie und vorderasiatische Archäologie, vol. 109, no. 2, S. 214-237, 2019
  7. Sharlach, Tonia, Princely Employments in the Reign of Shulgi, Journal of Ancient Near Eastern History, vol. 9, no. 1, S. 1-68, 2022
  8. Martin, Harriet P. (1988). FARA: A reconstruction of the Ancient Mesopotamian City of Shuruppak. Birmingham, UK: Chris Martin & Assoc. p. 44, S. 117 and seal no. 579. ISBN 0-907695-02-7.
  9. Adams, Robert McC. (1981). Heartland of Cities. Chicago: University of Chicago Press. Fig. 33 compared with Fig. 21. ISBN 0-226-00544-5.
  10. Rochberg, Francesca, The Babylonians and the Rational: Reasoning in Cuneiform Scribal Scholarship, In the Wake of the Compendia: Infrastructural Contexts and the Licensing of Empiricism in Ancient and Medieval Mesopotamia, edited by J. Cale Johnson, Berlin, München, Boston: De Gruyter, S. 209-246, 2015
  11. Frayne, Douglas, Table III: List of Ur III Period Governors, Ur III Period (2112-2004 BC), Toronto: University of Toronto Press, S. xli-xliv, 1997
  12. Thorkild Jacobsen, The Sumerian King List, The University Of Chicago Press Chicago Illinois, 1939
  13. Maureen Gallery Kovacs, TABLET XI, The Epic of Gilgamesh, edited by , Redwood City: Stanford University Press, S. 95-108, 1989
  14. Schmidt, Erich (1931). Excavations at Fara, 1931. University of Pennsylvania's Museum Journal. 2: 193–217.
  15. Morozova, Galina S. (2005). A review of Holocene avulsions of the Tigris and Euphrates rivers and possible effects on the evolution of civilizations in lower Mesopotamia". Geoarchaeology. 20 (4): 401–423. doi:10.1002/gea.20057. ISSN 0883-6353. S2CID 129452555.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šuruppak

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shuruppak na anglickej Wikipédii.