Preskočiť na obsah

Gupka dúhová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gupka dúhová

Gupka dúhová
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Poecilia reticulata
Regan, 1910
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Samček a samička gupky dúhovej

Gupka dúhová (Poecilia reticulata) známa aj ako pávie očko je ryba z čeľade živorodkovité (Poeciliidae), podčeľade Poeciliinae.

Pôvod a opis druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Gupka dúhová je druh akváriovej rybky vhodnej pre začiatočníkov. Vyžaduje teplotu vody od 16 do 28 stupňov Celzia. Ľahko sa chovajú a rozmnožujú, najlepšie pri teplote 25 stupňov. Vhodný pomer rýb sa uvádza v pomere 1 samček na 3 samičky. Pre nesmiernu farebnú a tvarovú variabilnosť (hlavne u chrbtovej a chvostovej plutvy) je tento druh vďačným genetickým objektom. Šľachtením sa akvaristom podarilo vypestovať rad kmeňových druhov, ktoré sa na výstavách hodnotia podľa medzinárodne platných noriem.

Divé formy sa nachádzajú v Amazonskej oblasti, Venezuele, Barbadose, časti severnej Brazílie a Guayany. Tento drobný druh ryby objavil na Trinidade Robert John Lechmere Guppy v roku 1866. Aj keď táto rybka bola popísaná už v roku 1859 Wilhelmom Petersom, koncom roku 1866 Albert C. L. G. Gunther ju pomenoval vedeckým názvom Girardinus guppii. Jej platným súčasným vedeckým názvom je Poecilia reticulata, ekvivalenty pomenovania guppy (slovenský "gupka") zostali v niektorých jazykoch dodnes.

Do Európy gupku doviezli už roku 1908. Nebolo to len z dôvodu chovu v akváriách. V časoch, keď neboli známe insekticídy (chemické látky na hubenie hmyzu) boli pokusy o zabezpečenie hubenia larválnych štádií komárov privezením a introdukciou (nasadzovaním do vodných tokov) živorodých druhov rýb z Južnej Ameriky medziiným aj v juhoeurópskych krajinách. Túto rybku môžeme nájsť aj v jazierkach s teplejšou vodou na Slovensku (vyskytujú sa napríklad aj v Piešťanoch).

Gupky sa veľmi ľahko odchytávajú. Sú mierumilovné a nie sú teritoriálne. Dožívajú sa v priemere 12 - 24 mesiacov. Sú to húfové ryby. Výmenu vody treba robiť každé 2-3 mesiace tak, aby sa vymenila jedna tretina vody. Pozitívne reagujú na lyžičku soli. Nemajú rady veľmi mäkkú vodu.

Pohlavný dimorfizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

U gupky dúhovej je pohlavný dimorfizmus (rozdiel medzi vzhľadom jedincov rovnakého druhu podľa pohlavia) veľmi výrazný:

  • Samec je menší, dorastá do dĺžky 3 cm, je štíhlejší, spravidla má väčšiu chvostovú a chrbtovú plutvu a je pestrejšie sfarbený po celom tele. V oblasti ritného otvoru má samec tzv. gonopódium, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Gonopódium slúži v priebehu párenia na usmernenie toku spermií k análnemu otvoru samičky. Samce gupiek sú polygamné.
  • Samica gupky dúhovej je väčšia, dorastá do dĺžky 6 cm, má oválnejšie telo, je sfarbená len na chvoste, po oplodnení je u nej viditeľné stmavené okolie v oblasti ritného otvoru. Je živorodá, t. j. oplodnené ikry vynosí a poter vypustí až počas jeho liahnutia.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Samci dosahujú pohlavnú zrelosť už po dvoch, samice po troch mesiacoch. Pohlavne zrelý samec pri priblížení k samici na ňu okamžite reaguje kŕčovitým napnutím tela a predvádzaním chvostovej plutvy. Počas dvorenia sa samček zo strany približuje k samičke a pomocou gonopódia sa snaží priviesť spermie k análnemu otvoru samičky.

Gupky dúhové sa rozmnožujú pomerne rýchlo a ľahko.Plodnosť samíc zistíme podľa tmavej farby v oblasti ritného otvoru a zväčšenia objemu v brušnej časti. Vývin oplodnených ikier trvá v závislosti od teploty vody od 22 do 25 dní. Po vyliahnutí mladých nasleduje sedem až deväťdňová pauza, za ktorou sa gravidita znovu opakuje. Jedno oplodnenie samice stačí na dva až tri pôrody. V závislosti od prostredia, teploty či chemického zloženia vody pôrod samičky môže trvať od niekoľko desiatok minút po dve hodiny. Pre zamedzenie kanibalizmu u gupky dúhovej je vhodné gravidné samice premiestniť do nádoby bez iných rýb s hustejším porastom vodných rastlín.

Gupky dúhové sú všežravce. Vystačia si s umelou potravou, no živá potrava (niťovky, dafnie, komárie larvy) má pozitívny vplyv na ich rast a vývoj. U gupky dúhovej je bežný výskyt kanibalizmu. Dospelé jedince bežne požierajú vyliahnutý poter, preto je vhodné aby bolí v akváriu miesta s hustejším porastom plávajúcich rastlín, alebo vodných machov.

Gupka dúhová patrí k odolnejším druhom akváriových rýb. U samčekov s väčšími chvostovými plutvami je zvýšené riziko nákazy hubovými ochoreniami a parazitmi.

Niektoré farebné varianty (samce)

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]