Preskočiť na obsah

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa; Kráľovná česká, uhorská, chorvátska, sicílska, sardínska a neapolská; Rakúska vojvodkyňa
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWelfovci
Korunovácia1723
PredchodcaAmália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
NástupcaMária Amália Habsburská
Biografické údaje
Narodenie28. august 1691
Braunschweig, Nemecko
Úmrtie21. december 1750 (59 rokov)
Viedeň, Rakúsko
PochovanieKapucínska krypta, Viedeň
Rodina
Manžel
OtecĽudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
MatkaKristína Lujza Öttingenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
(multimediálne súbory na commons)

Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská (* 28. august 1691, Braunschweig, Nemecko – † 21. december 1750, Viedeň, Rakúsko) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu Welfovcov, dcéra vojvodu Ľudovíta Rudolfa (* 1671 – † 1735) a Kristíny Lujzy Öttingenskej (* 1671 – † 1747), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu Antona Ulricha.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1708 sa vydala za habsburského arcivojvodu Karola, ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo vojne o španielske dedičstvo. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla 1. augusta 1708 v Barcelone, kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.

Mladý pár žil potom v Španielsku až do roku 1711, kedy zomrel Karolov starší brat, cisár Jozef I. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku 1713, keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.

Korunovácie

[upraviť | upraviť zdroj]

18. októbra 1714 bola v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaná za uhorskú kráľovnú. V septembri 1723, deväť rokov po uhorskej korunovácii, bola spolu s manželom v Prahe korunovaná svätováclavskou korunou českých kráľov.

Rodinné pomery

[upraviť | upraviť zdroj]

Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku 1716, sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* 13. apríl 1716 – † 4. november 1716). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:

Po manželovej smrti v roku 1740 žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe pragmatickej sankcie Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v kapucínskej hrobke vo Viedni.

Vladárske tituly

[upraviť | upraviť zdroj]
Vladárske tituly
Predchodca
Amália Vilhelmína
Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa
1711 – 1740
Nástupca
Mária Amália
Česká, uhorská, chorvátska a slavónska kráľovná
1711 – 1740
Nástupca
Mária Ludovika
Predchodca
Mária Anna Orleánska
Sicílska kráľovná
1720 – 1734
Nástupca
Mária Amália Saská

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]