Preskočiť na obsah

Hermanovce nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hermanovce nad Topľou
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Vodný tok Hermanovský potok
Nadmorská výška 280 m n. m.
Súradnice 48°58′57″S 21°30′32″V / 48,9824°S 21,5089°V / 48.9824; 21.5089
Rozloha 25,94 km² (2 594 ha) [1]
Obyvateľstvo 660 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 25,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1402
Starosta Martin Ivan[3] (ŠANCA)
PSČ 094 34 (pošta Bystré)
ŠÚJ 544221
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Hermanovce nad Topľou 195
Telefón 449 26 37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hermanovce nad Topľou
Webová stránka: hermanovcent.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hermanovce nad Topľou je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

V chotári obce sa nachádza najvyšší bod Slanských vrchovŠimonka (1 092 m n. m.), ležiaci na okraji zlatobanského kráteru. V katastrálnom území chotára sa tiež nachádza vrch Oblík (925 m n. m.). Oba vrchy sú súčasťou rovnomenných národných prírodných rezervácií (NPR Oblík, NPR Šimonka). Okrem toho sa tu nachádza aj PR Hermanovské skaly, zložené z dvoch častí – Sokolia skala a Havrania skala/kameň.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1399. Obec vznikla na nemeckom zákupnom práve šoltýsom Hermannom, podľa ktorého nesie aj názov.

Potok pretekajúci obcou (Hermanovský) bol do roku 1882 súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou stolicou a zároveň dovtedy existovali samostané dve rovnomenné obce, jedna v Šariši, druhá už v Zemplíne. Po tomto roku zjednotená obec spadala do Šarišskej stolice. Začiatkom septembra 1944 operoval nad obcou oddiel Bohdan Chmeľnyckij z partizánskeho zväzku Čapajev. Za pomoc partizánom bola dedina 7. septembra 1944 nemeckými jednotkami vypálená a štyria jej obyvatelia boli popravení,

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Sčítanie 2011

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 701
slovenská
  
96,29 %
rusínska
  
0,43 %
ukrajinská
  
0,57 %
česká
  
0,43 %
nemecká
  
0,14 %
iná
  
0,14 %
nezistená
  
2,00 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 701
slovenský
  
95,29 %
rusínsky
  
0,29 %
ukrajinský
  
0,71 %
český
  
0,43 %
iný
  
0,14 %
nezistený
  
3,14 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 701
Rímskokatolícka cirkev
  
29,67 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
55,06 %
Gréckokatolícka cirkev
  
2,71 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,14 %
Pravoslávna cirkev
  
0,14 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,43 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,29 %
Apoštolská cirkev
  
1,00 %
Cirkev bratská
  
7,13 %
bez vyznania
  
0,14 %
nezistené
  
3,28 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1650. Pôvodné patrocínium bolo Najsvätejšej Trojice. Kostol bol evanjelický v období rokov 1666-1717. V roku 1860 bol obnovený. Veža bola pristavaná v roku 1864. Poslednými úpravami prešiel v roku 2020.[5] Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem rímskokatolíckeho kostola sa v obci nachádza aj moderný evanjelický kostol z roku 1993.[6]

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Filiálny kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho v Hermanovciach [online]. Farnosť Bystré. Dostupné online.
  6. ECAV [online]. Oficiálne stránky obce Hermanovce nad Topľou. Dostupné online.
  7. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  8. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  9. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Vyd. 1. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1990. 513 s. ISBN 80-85174-03-0. S. 93 – 94.
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 159 – 161.
  • RÁBIK, Vladimír. Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku : (Šarišská župa a slovenské časti žúp Abovskej, Zemlínskej a Užskej). 1. vyd. Bratislava : Karpatskonemecký spolok na Slovensku; Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov, 2006. 433 s. ISBN 80-8060-197-6.
  • PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Banská Bystrica : Múzem SNP, 2014. ISBN 9788089514267. S. 192.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]