Preskočiť na obsah

Malolučniak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Malolučniak
Małołączniak
vrch
Malolučniak od Kresanice
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Vysoké Tatry, Kościelisko
Časť Červené vrchy
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 2 104,8 m n. m.
Relatívna výška 59 m
Súradnice 49°14′08″S 19°55′10″V / 49,2356°S 19,9194°V / 49.2356; 19.9194
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Kościeliska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Małołączniak
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Malolučniak od Kondratovej kopy

Malolučniak[1] (2 104,8 m n. m.[2]; poľ. Małołączniak) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 25 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry a v časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici; južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji[1], severná časť hrebeňa patrí obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom v Malopoľskom vojvodstve.[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané v Poľsku a južne ležiace Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso a Vyšné Hágy na Slovensku.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]

Malolučniak leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Kondratovou kopou (2 005 m n. m.), oddelenou Malolučniackym sedlom (1 924 m n. m.) a Kresanicou (2 122 m n. m.), oddelenou Litvorovým sedlom (2 037 m n. m.). Južné svahy klesajú do Javorového žľabu ústiaceho do Tomanovskej doliny, ktorá je odnožou Tichej doliny. Voda z tejto oblasti odteká Tomanovským potokom do Tichého potoka v povodí Váhu. Severným smerom vybieha z vrchu rázsocha zvaná Czerwony Grzbiet, ktorá oddeľuje Dolinu Malej Laki a Dolinu Miętusia. Voda zo severnej časti hrebeňa odteká do Dunajca.[3]

Východne sa nachádza Myślenickie Turnie (1 360 m n. m.), Sucha Czuba (1 696 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.) a Magura (1 902 m n. m.), južne Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), západne Stoly (1 956 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.) a Chuda Turnia (1 858 m n. m.) a severne Uplazianska Kopka (1 457 m n. m.), Hruby Regiel (1 339 m n. m.), Lysanki (1 447 m n. m.), Wielka Turnia (1 847 m n. m.), Giewont (1 895 m n. m.) a Suchy Wierch (1 508 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.[3]

Malolučniak je budovaný prevažne vápencami a dolomitmi, miestami vystupujú k povrchu i kryštalické bridlice. Vrcholové partie pokrývajú nízke trávy, medzi ktorými prevažuje Oreochloa disticha a Juncus trifidus. Miestami rastie aj v Tatrách vzácna rastlina žltohlav európsky (Trollius altissimus). Na svahoch hory sa nachádza aj mnoho jaskýň, napríklad Veľká Snežná jaskyňa (najdlhšia a najhlbšia poľská jaskyňa), jaskyňa Snežná studňa a jaskyňa Šedý kostol.[6]

Turisticky prístupný skalnato-trávnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj veľká časť Nízkych Tatier a severný horizont od Krivánskej Fatry a Oravských Beskýd až po Spišskú Maguru.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malolučniak

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]